BABIA HORA A PILSKO

Babia hora

Chránené územie: CHKO Horná Orava, NPR Babia hora, CHA Hviezdoslavova aleja
Geomorfologický celok: Beskydy
Okres: Námestovo

Babia hora
Babia hora

Východisko – prístup: autobusová zastávka Oravská Polhora – Slaná voda (autobusové spojenie z Námestova), NCH je súčasť značeného turistického chodníka. Najzaujímavejšie na Babej hore sú turistické chodníky, ktoré vytvárajú okruh cez Babiu horu a Malú Babiu horu. Zaujímavosti NCH: bývalé Polhorské kúpele Slaná voda kedysi známe liečivou slanou jódobrómovou vodou, Hviezdoslavova aleja (solitéry smreka usporiadané v prirodzenej parkovej úprave), hájovňa na Podvrší (expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy v Rovniach na Podvrší), zachovalé porasty pralesovitého charakteru smrekového vegetačného stupňa (NPR Babia hora), výskyt chránených rastlinných a živočíšnych druhov.

Odľahlosť a nedostupnosť spolu s danosťami reliéfu spôsobili, že niektoré časti masívu Babej hory ostali od ťažobnej činnosti človeka ušetrené a tým aj pomerne zachované. Túto skutočnosť si všimli lesníci a prírodovedci, ktorí začiatkom tohto storočia vyvinuli úsilie, ktoré vyústilo v roku 1926 vo vyhlásenej časti masívu za prírodnú rezerváciu s výmerou 117,6 ha s názvom Kotlina pod Babou horou. Zahŕňala najcennejšiu časť JZ svahov masívu. V roku 1974 sa plocha rezervácie rozšírila o hôľne časti nad hornou hranicou lesa, vrátane Malej Babej hory na celkovú výmeru 530,3 ha.

Slanický ostrov umenia
Slanický ostrov umenia v pozadí s Babiou horou

Pod vrcholom Babej hory Predmetom ochrany sú zachované porasty pralesovitého charakteru smrekového vegetačného stupňa. Smreky majú charakteristickú stĺpovitú formu častým výskytom kmeňov s rezonančným drevom. Ide o fragment pôvodných (klimaxových) smrečín v celej beskydskej oblasti, ktorý je zásobárňou genetického materiálu s možnosťou využitia na rekonštrukciu horských smrečín a hornej hranice lesa

Pilsko

Chránené územie: CHKO Horná Orava, NPR Babia hora, CHA Hviezdoslavova aleja
Geomorfologický celok: Beskydy
Okres: Námestovo

Pilsko sa nachádza na poľsko-slovenskej hranici, ktorá prechádza 400 m pod vrcholom hory, teda vrchol sa nachádza na slovenskej stane. Na slovenskej strane je začlenený do Štátnej prírodnej rezervácie Pilsko a na poľskej strane do Rezervatu przyrodniego Pilsko. Podobne ako mnohé pohoria na poľsko-slovenskej hranici patrí aj Pilsko medzi pohoria, ktoré sú hranicou medzi úmoriami. Potoky zo severnej strany patria do úmoria Baltského mora, zatiaľ čo vodné toky z južnej strany patria do úmoria Čierneho mora.

Pilsko ako súčasť Beskýd je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Je tvorený tzv. flyšom, striedaním pieskovcov a ílovcov. Činnosť ľadovca bola aktívnejšia na severnej strane o čom svedčia strmšie svahy na severnej strane oproti oblejším svahom na južnej strane.

Pilsko vďaka svojej výškovej dominancii v okolitej krajine patrí medzi obľúbené ciele turistov na obidvoch stranách štátnej hranice. Vrchol hory poskytuje vynikajúci kruhový výhľad na Babiu horu, Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru a najmä Poľsko. Ako východisko zo Slovenska slúžia obce Mútne, Oravské Veselé, z ktorých vedú na vrchol turistické chodníky. V Poľsku je významným turistickým východiskom obec Korbielów, kde sa nachádza jedno z najvýznamnejších poľských lyžiarskych stredísk.